Klub slovenských turistov usporadúva vždy v júli Letný turistický zraz. Jeho 58. ročník sa konal v Martine. Voľakedy sme sa týchto zrazov pravidelne zúčastňovali, ale posledných niekoľko ročníkov sme vynechali. Teraz sme si však povedali, že by sme mali obnoviť tradíciu, hlavne keď je zraz v Martine, keďže Turiec s okolím Veľkou a Malou Fatrou sú našou srdcovkou.

Martinský zraz sa konal v dňoch 7.-10.7.2011. Tatran Devín sme reprezentovali v zostave Laco, Rudy, môj bracho a ja. Prvý deň sme využili na návštevu „našich“ Mošoviec. Ponavštevovali sme známych a samozrejme sme nemohli obísť krčmu U Standu a tak prvý, neturistický deň bol veľmi príjemný.

Druhý deň už išlo „do tuhého“, trasu sme naplánovali zo Šútova na Veľký Kriváň a ďalej po hrebeni do Turčianskych Kľačian. Túra dlhá a náročná a tak Rudy už zo začiatku nasadil poriadne tempo a o chvíľu nám zmizol z dohľadu. Mysliac si, že Rudy je pred nami, si v pohode kráčame najprv v pohode lesnou cestou potom lesom miernym stúpaním, ktoré ale neskôr prejde do strmého a dlhého stúpania. Cestou sa pasieme na čučoriedkach, keď zrazu volá Rudy, že poblúdil a je riadny kus za nami. Čakáme ho na Chate pod Chlebom, kde si užívame slniečko a čapované pivko. Rudy o chvíľu prichádza, dáme ešte jedno orosené a vyrážame smer Snilovské sedlo a Veľký Kriváň. Keď odchádzame z chaty, ešte svieti slniečko, a ako to už na horách chodí, počasie sa mení veľmi rýchlo a pokiaľ prídeme na vrchol, tak sme v hmle a z výhľadu, ktorý odtiaľto je, nemáme nič. Viditeľnosť je pár metrov a začína sa dvíhať vietor. Situáciu ako tak zachránil Laco, ktorý vytiahol 4 utešené fľaštičky na zahriatie, takže dávame vrcholovku a meníme plány. Počasie na horách býva nevyspytateľné a zatiaľ čo Veľký aj Malý Kriváň je v oblakoch, na druhej strane Rozusutec je zaliaty slnkom a tak je rozhodnuté, ideme na Chleb, ďalej na Hromové a odtiaľ po žltej späť na Chate pod Chlebom. Na chate dávame pivo a guláš a po modrej pokračujeme na Mojžišove pramene a k Šútovskému vodopádu. Od Šútovského vodopádu do Šútova vedie pohodlná lesná cesta.

Šútovo-po zelenej na ch. pod Chlebom-Snilovské sedlo-Velký Kriváň (1907 m) –Snilovské sedlo-Chleb (1646 m) –Hromové-ch. pod Chlebom-Mojžišove pramene-Šútovský vodopád-Šútovo. Čas 9,5 hod., prevýšenie ↑ 1450 m ↓ 1470m.Túra stredne náročná.

Tretí deň naše rady rozšírila (a aj okrášlila) naša sesternica, rodená Martinčanka Zuzka a v pláne sme mali Veľkofatranské kopce, dominanty Turca ,Tlstú a Ostrú.

Štartujeme z Blatnice a po žltej kráčame Gaderskou dolinou až k odbočke do Vápennej doliny. Tu začína strmé stúpanie k jaskyni Mažarná. Jaskyňa sa nachádza vo výške 930 m n.m., je známa odpradávna a jej osídlenie bolo doložené už v rokoch 2600-2200 p.n.l. Mažarná je prírodná pamiatka a z dôvodu významného archeologického náleziska spadá pod 5. najvyšší stupeň ochrany. Chodník vedie pod skalným bralom a zľava ho prekonávame krátkym strmým stúpaním zaistený reťazami. Odtiaľ sa naskytne krásny pohľad na okolie. Ďalej sa stúpa už menej náročným terénom s občasnými výhľadmi na Turčiansku záhradku. Hranica lesa končí tesne pod vrcholom a tak sa z rozložitého vrcholu naskytujú prekrásne výhľady na Turiec a Veľkú Fatru. Výstup je mierne namáhavejší, ale ten výhľad, ktorý sa naskytne z vrcholu, stojí za vynaloženú námahu. My pokračujeme ďalej cez Ľubenú (1414 m) na Ostrú. Zeleno značený chodník ide prevažne lesom až na Zadnú Ostrú (1254 m), odtiaľ vedie žltá značka na vrchol Ostrej. Zo sedla Ostrej sa stúpa zabezpečených reťazami po „schodoch“ niekoľko metrov a po prelezení skalného okna sme o malú chvíľu na vrchole. Zatiaľ čo vrchol Tlstej je rozložitá lúka, tak vrchol Ostrej je naozaj ostrý a nemáme si tu ani ruksak kde zložiť. Pomenovanie týchto dominánt Turca je naozaj priliehavé. Kúsok pod vrcholom nachádzame vhodné miesto na krátku prestávku a nasleduje strmý zostup do Blatnickej doliny, v Blatnici dopĺňame tekutiny jedným oroseným a vraciame sa do Martina. Lúčime sa so Zuzkou a ďalší pekný deň je za nami.

Blatnica-Gaderská dolina-Vápenná dolina-Mažarná-Tlstá (1375m)-Zadná Ostrá (1254 m)-Ostrá (1247 m)-Blatnica. Túra stredne náročná. 6,5 hod. ↑1020m ↓ 1020m.

Štvrtý deň sme už nemali v pláne žiadnu túru, počasie bolo vynikajúce a tak sme sa rozhodli pre krátku, no veľmi peknú túru na hrad Zniev. Prichádzame do Kláštora pod Znievom, ktorý je známy tým, že to bolo prvé slovenské gymnázium. Auto nechávame na konci dediny pri cintoríne a ideme po zelenej značke cez lúky. O malú chvíľu vchádzame do lesa. Chodník sa stáča doprava , vľavo je kalvária, ktorá stojí za návštevu. Kráčame borovicovým lesom pohodlnou cestou, neskôr začíname stúpať. Občas sa naskytnú výhľady na obec a protiľahlú Veľkú Fatru. Asi po hodinke prichádzame k zrúcanine Znievskeho hradu. Hrad sa spomína už v roku 1243 a je vo výške 985 m n. m. Od hradu na vrchol Znievu to je asi 10 min. Rozhodne stojí za to tých niekoľko výškových metrov vyjsť kvôli peknému výhľadu. Tu sa zeleno značený chodník končí. Pri návrate ešte urobíme malú odbočku na kalváriu a zraz zakončíme návštevou Lacovho známeho v Polerieke.

Kláštor pod Znievom-Hrad Zniev- Zniev (985 m)-Kláštor pod Znievom. Túra nenáročná. 3 hod. ↑ 500m ↓ 500m.