HOCHTAUSING

Ako každý rok aj teraz sme sa vybrali s adrentourom na túru do rakúskych hôr. Teraz padla voľba na Hochtausing v pohorí Totes Gebirge (Mŕtve Hory). Totes Gebirge sa nachádzajú na území v spolkových krajín Štajersko a Horné Rakúsko. Tvorí ich najvyššia vápencová náhorná pláň vo Východných Alpách s priemernou nadmorskou výškou cez 1600m. Najvyšším vrchom Totes Gebirge je Grosser Priel 2515 m n.m. Náš dnešný cieľ, Hochtausing s výškou 1823 m nepatrí k najvyšším, ale výstup na jeho vrchol je zážitkom pre každého vysokohorského turistu.

Na štart dnešnej túry sme dorazili asi po štyroch hodinách cesty .Počasie nie je ideálne, ale neprší. Začíname pohodlnou cestou s miernym stúpaním. ‘Asfaltka‘ po chvíli našťastie končí a pokračujeme po lesnej ceste, prekračujeme potok a prichádzame k opustenej hospodárskej usadlosti. Tu nás zahalila hmla a padlo zopár dažďových kvapiek. Opäť sa potvrdzuje nepísané pravidlo, že ak ideme spolu s mojím brachom Ďurom počasie nám nepraje. Náš ‘meteorológ’ Laco síce tvrdí, že bude pekne ale poznáme tie jeho predpovede (viď.malá fatra) fakt, že idem ja s brachom nepustí.
Nad usadlosťou odbočujeme vpravo a začína strmé stúpanie. Kráčame lesom a prichádzame na horskú lúku s ďalšou usadlosťou kde sa vyskytujú ešte zvyšky snehu. Dávame si obedňajšiu prestávku a rozdeľujeme sa na dve skupiny. Na Hochtausing vedú dve cesty, jedna via ferrata Tonisteig s náročnosťou C/D a druhá ‘normálka’ tiež istená ale menej náročná s obtiažnosťou A/B.

My sa vydávame na ľahšiu trasu. Od osady ideme po lesnej ceste. Na vrchol vystúpime z východnej strany. Cesta vedie popod strmé severné vápencové steny Hochtausingu a po prvýkrát vidíme vrcholový kríž ktorý je ale ešte poriadne ďaleko a hlavne veľmi vysoko. Bude to ešte poriadna ‘makačka’. Asi po pol hodinke prichádzame k odbočke na vrchol. Na tomto mieste sa zopár účastníkov zájazdu rozhodlo nepokračovať vo výstupe. My odbočujeme vpravo a začíname záverečných asi 400 výškových metrov pekne z ostra. Stúpame v snehu strmým žľabom, pošmyknúť sa tu by nebolo nič príjemné, asi by to pokazilo celý víkend. Prekonávame malý skalný prah a stúpame strmo hore. O chvíľu prichádzame k ferrate ktorá vedie takmer až na vrchol. Obtiažnosťou je to ľahká cesta a istenie nie je nutné, ale opatrnosť je nevyhnutná. Ako som sa už zmienil nie je to technicky náročná túra ale som presvedčený, že poteší každého vysokohorského turistu. Po asi 1,5 hodinovom stúpaní dosahujeme vrchol, kde sa stretávame s našou druhou skupinou ktorá vystúpila kratšou, ale náročnejšou cestou. Na vrchole nás čaká krásne počasie s modrou oblohou a fantastickým výhľadom. Náš sprievodca Peter nám ukazuje okolité kopce a získavame tak vedomosť o tom čo vidíme na všetky svetové strany. Až teraz sme si uvedomili, že môj bracho ostal dole, tak preto to pekné slnečné počasie na vrchole.
Dole už zostupujeme obidve skupiny spolu po rovnakej ceste akou sme vystúpili hore. Stretávame sa s partiou ktorá na vrchol nešla, spoločne gratulujeme Vierke k jej narodeninám, strieľame šampanské a po lesnej ceste prichádzame na parkovisko kde sa naša dnešná podarená túra končí.