TATRY 2015

Letná turistická sezóna je v plnom prúde a my sme si konečne našli niekoľko voľných dní na pravidelnú návštevu Tatier. Tohtoročný júl je mimoriadne horúci a tak schladenie tatranským vzduchom príde vhod.

Keďže na Tatry máme len predĺžený víkend s Rudym chceme v horách využiť každú chvíľu. Odchádzame z Bratislavy čo najskôr, aby sme stihli dať ešte dnes nejakú krátku túru. Jednoznačne sme sa zhodli, že ideme na Brnčalku. Do Tatranskej Lomnice prichádzame ešte pred obedom, rýchlo sa ubytujeme, aby sme stihli autobus do Kežmarských žľabov .Krátko po obede vystupujeme na Bielej Vode. Kráčame Dolinou Bielej vody k Šalviovému prameňu. Užívame si tatranský vzduch , a krásnu prírodu. Tešíme sa z toho, že tu je určite príjemnejšie ako v rozpálenej Bratislave, kde sa teploty šplhajú skoro k štyridsiatke. Na “Šalviáku” dávame krátku obedovú prestávku. Na Chatu pri Zelenom plese (my jej ale nepovieme inak ako Brnčalka) prichádzame okolo tretej. Dávame si zaslúžené pivko a Rudy , keďže je tu skoro ako doma vybavuje aj miestnu špecialitu (mňam dobré to bolo, ale je to len pre takých významných hostí ako je Rudy, tak viac nepoviem) . Čas pokročil a my musíme tento prekrásny kút Tatier opustiť a vrátiť sa do Lomnice kde sa večer stretávame s celou našou veselou partiou.

Kežmarská Biela voda (915m n. m.) - Šalviový prameň (1210m n.m.) – Chata pri Zelenom plese (1551m n.m.) – späť tou istou trasou. Čas 5 hod. , prevýšenie ↑↓ 675 . Túra nenáročná.

Druhý deň sa naša veľká partia rozdelila na dve menšie, môj bracho s Vladom išli do Priečneho sedla a zvyšok t.j. strýco, Rudy, Laco a ja sme si dali za cieľ Kôprovský štít. Ráno vystupujeme na zastávke Popradské pleso a asfaltkou stúpame k hotelu na Popradskom plese. Odtiaľ ideme spolu v zástupe ďalších turistov Mengusovskou dolinou k odbočke na Rysy kam mieri väčšina turistov. My pokračujeme ďalej po modrej k Veľkému Hincovmu plesu ktoré je s rozlohou 20.08ha a hĺbkou viac ako 53m naším najväčším a najhlbším plesom. Tu už je o poznanie menej ľudí a tak si v pohode vychutnávame krásu Tatier. Pri plese si doprajeme oddych , dopĺňame energiu a kocháme sa krásnym pohľadom na Mengusovské štíty. Sme tu ako v obrovskom amfiteátri okolo nás sa týčia “Mengušáky”, Kôprovský štít a ďalšie tatranské velikány. Od plesa sa stúpa serpentínami do Vyšného Kôprovského sedla. Ako stúpame do sedla so znepokojením sledujeme ako sa nad Tatrami vytvárajú búrkové mraky, no veríme, že počasie vydrží. Z Kôprovského sedla vedie červená značka až na vrchol. Pred nami je záverečné stúpanie. Zo sedla na vrchol je to pol hodiny a keď prichádzame na vrchol ozve sa ohlušujúca rana a my vieme, že búrka sa neblíži ale je priamo nad nami. Na vrchole preto len rýchle foto a čo najrýchlejšie dolu . Búrka v týchto výškach nie je to po čom túžime. Schádzame späť do sedla, mraky sa kopia, ale našťastie okrem pár kvapiek sa búrka zatiaľ nekoná. Pri Hincovom plese si dávame opäť krátku prestávku a pokračujeme k Popradskému plesu. Búrka ktorá nám hrozila už dlhšie nás zastihla v Mengusovskej doline v plnej sile. Chodník po ktorom kráčame sa o chvíľu mení na potok. Na Popradskom plese sušíme veci a zavlažujeme hrdlá. Ako to už býva, po búrke vyjde slnko, takže na záverečný úsek sa z chaty vyberieme už opäť za pekného počasia.

zást.TEŽ Popradské pl.- Ch.pri Popradskom plese (1494m n.m.) – Nad Žabím potokom – Veľké Hincovo pleso (1944m n.nm.) – Kôprovské sedlo (2180m n.m.) – Kôprovský štít (2367m n.m.) –a späť tou istou trasou. Čas 8,5hod. prevýšenie ↑ ↓ 1153m. Túra stredne náročná.

Tretí deň ideme už všetci šiesti oddychovú túru na ch. Plesnivec (1290 m n.m.), je to jediná horská chata v Belianskych Tatrách (viac o chate a jej zaujímavom osude TU). Ide o nenáročnú, ale veľmi peknú túru. Autobusom odchádzame do Kežmarských žľabov. Odtiaľ ideme po modrej na rázcestie so žltou a potom Dolinou siedmych prameňov. Chodník stúpa popri potoku zalesnenou dolinou, v ktorej v tomto období kvitne množstvo kvetov a dozrievajú lesné jahody. Stúpanie je zo začiatku mierne, ale neskôr dá stúpanie k chate celkom zabrať. Je nedeľa, pekné počasie a napriek týmto ideálny podmienkam je v tejto časti Tatier podstatne menej ľudí, ako v ich centrálnej časti kde sa to dnes musí hemžiť davmi turistov. Tu je pohoda. Dávame si pivko, energiu nám dodá teplá polievka a na terase pred chatou si užívame horské slnko. Späť ideme po zelenej ktorá ide nad dolinou po vrstevnici k Šumivému prameňu, tu sa pripája k modrej po ktorej prichádzame do cieľa dnešnej túry do Tatranskej Kotliny.

Kežmarské žľaby (900m n.m.) – Čierna voda (880m n.m.) – ch.Plesnivec (1290m n.m.) – Šumivý prameň (915m n.nm.)– Tatranská Kotlina (765m n.nm.). Čas 4 hod. prevýšenie ↑ 535m ↓670m. Túra nenáročná.