VYSOKÉ TATRY

Tradične v lete navštevujeme už niekoľko rokov naše najmenšie veľhory Vysoké Tatry. Tradície sú ale na to ,aby sa porušovali a tak sme minulý rok v Tatrách neboli. Dôvody prečo sme neboli sú rôzne , nepriaznivé počasie , nevyšla dovolenka a buďme úprimní tak trošku aj lenivosť.

Tento rok bolo odhodlanie veľké a tak sme si vybavili dovolenky , dohodli ubytovanie u pani Kapolkovej v ubytovni Jarka a aj napriek nie najlepšej predpovedi počasia sme vyrazili smer Tatranská Lomnica. Tentoraz sa k nám pridal aj môj svokor ktorý veľmi túžil po výstupe na Rysy .

Hneď prvý deň sa nepriaznivá predpoveď napĺňa . Tatranské štíty sú v oblakoch a tak z Rysov dnes nebude nič. Meníme plán a z Lomnice vyrážame popri ceste smerom na Tatranskú Lesnú s nejasným cieľom. Ideme a uvidíme čo nám počasie a hory dovolia . Ešte nie sme ani v polovici cesty a padne zopár kvapiek .Neodrádza nás to a pokračujeme ďalej. Pri penzióne Karpatia slabý dážď prestal a tak sa vydávame po žltej značke popri Studenovodských vodopádoch. Studený potok je po dažďoch z minulých dní plný vody a tak sa nám vodopády ukazujú v plnej paráde. Po pohodovom výstupe prichádzame na Hrebienok a dávame si zaslúžené orosené. Sedíme v reštike a vychutnávame zlatý mok .Teda , niežeby nám inokedy nechutil , ale tu na horách chutí o niečo viac. Zrazu sa spustí dážď. Nedá sa nič robiť dávame ešte jeden tekutý chlebík a počkáme pokiaľ dážď neprejde . Ako sa tak pozerám po mojich parťákoch tak im ten dážď ani veľmi neprekáža. Chutí im.Počasie sa na chvíľu umúdrilo a my môžeme pokračovať ďalej smerom na Rajnerku. Tu podporíme turistický ruch kúpou jednej demänovky. Známy chatár p.Petras tu má skrotenú líšku a tá turistom pred foťákmi pózuje. Odtiaľto smerujeme na Zamkovského chatu , ale počasie nás po chvíľke vracia späť a od Rajnerky ideme po modrej do T.Lomnice. Vďaka výstavbe novej lanovky je cesta blatistá a totálne rozbitá. Je to zaujímavé ,že v najprísnejšie chránenej oblasti , kde si bežný turista nedovolí odtrhnúť ani steblo trávy môžu jazdiť bagre a buldozéry.

Druhý deň je čo sa týka počasia podobný tomu predchádzajúcemu a tak Rysy opäť odkladáme. Dnešný deň už ale máme konkrétny plán. Ideme z Kežmarských Žľabov na ch.Plesnivec a potom po zelenej na Biele pleso. Ďalej na Brnčalku a späť do T.Lomnice. Plán to bol pekný ale ako s ukáže neskôr skutočnosť bude iná. Poďme ale poporiadku. Ráno vystupujeme z autobusu na Kežmarských Žľaboch a po modrej ideme na Čiernu vodu. Pokiaľ sme včera nadávali , že nad Lomnicou je rozbitá cesta , tak to sme nevedeli čo nás čaká dnes. Vďaka ťažbe dreva je celá cesta rozjazdená ťažkou technikou a my sa brodíme v bahne. Hlavná vec ,že “národný park” – no pekne. Od Čiernej vody je to už v pohode a žltá značka vedie až na ch. Plesnivec, náš dnešný prvý cieľ. Od tohto miesta sa začína nie príliš strmé , ale dlhé tiahle stúpanie až na chatu. Dedko (tak hovoríme doma môjmu svokrovi – nie preto, žeby bol starý, ale preto, že je dedkom štyrom vnúčatám ) a ja vykecávame , ja ešte k tomu fotím a tak nám bracho,strýco a Rudy trošku odídu. Nevadí, veď času dnes máme dosť tak načo sa ponáhľať. Na chatu prichádzame asi o dve tri minútky neskôr a vysmädnutý sa teším na orosené. Verím , že mám dobrých parťákov a tak mi už objednali. Po príchode na chatu sa ale všetci traja tvária veľmi vážne a strýco mi s vážnou tvárou oznamuje , že žiadne pivo nemajú. Samozrejme , že im v prvej chvíli neverím ,ale po veľmi dlhom čase (v skutočnosti to bola asi minúta ale v takých chvíľach sa sekunda zdá hodina) keď žiadne pivko nevidím strácam istotu a začínam im veriť .Skoro som už kúpil radler , ktorý tam mali pri okienku vystavený ,keď v tom sa začali rehotať. No veľká sranda. Naozaj. Chcel by som ich vidieť v takej situácií.. Obsluha len narážala nový sud tak preto to zdržanie. Všetko dobre dopadlo a tak sa vydávame na ďalšiu cestu. Počasie sa zatiaľ drží čo nám náladu ešte viac zlepšilo. Kráčame po zelenej a prudko naberáme výšku. Neskôr sa ale ukáže , že sme niekde zle odbočili a zablúdili sme. Vďaka neúmyselnému poblúdeniu sa pohybujeme v prísne chránených a pre verejnosť uzavretých Belianskych Tatrách. No ono sa povie , že uzavreté , ale ideme po vyšliapanom chodníku , narážame na čerstvé stopy a v skalných stenách lezú horolezci. Takže s tou uzáverou Belaniek je to tak , že pre niekoho to platí a pre niekoho nie. My sa vraciame späť a nad chatou zisťujeme kde sme zišli z chodníka , na kameni stará nezatretá značka ukazuje vľavo na široký vychodený chodník . My sme mali ísť vpravo. Naša chyba , ale nie úmyselná. Prichádzame na Plesnivec dávame si neskorý obed a meníme pôvodný plán. Rozhodli sme sa už nepokračovať ďalej ale po zelenej schádzame k Šumivému prameňu a po modrej do Tatranskej Kotliny.

Tretí deň sme si s dedkom povedali , že skúsime tie Rysy. Dohodli sme sa, že ak ráno nebude pršať pôjdeme a uvidíme ako bude. Skoro ráno s dedkom vstávame do zamračeného dňa, ale neprší a tak ideme. Keď vystupujeme z električky na Štrbskom plese je všelijako len nie pekne , ale keď už sme tu tak vyrážame smer Popradské pleso. Asi po hodinke prichádzame na Popradské pleso , počasie sa zhoršuje a začína aj pršať. Dávame si pivko a čakáme či dážď prestane. Neprestáva , skôr naopak. Dážď hustne a my sa vraciame späť na Štrbské pleso. Nevadí aspoň sme to skúsili a nadýchali sa tatranského vzduchu.